PRÍPRAVA PRED LEŠTENÍM - UMÝVANIE

V poslednej dobe je však preferovaná metóda dvoch vedier. V jednom je zvyčajne teplá voda a šampón na umývanie. V druhom je chladnejšia voda, ktorá sa používa na očistenie mycej hubky alebo rukavice. Tá môže mať na dne separátor nečistôt, teda sitko, ktoré oddeluje tuhé, ťažšie častice, ktoré spadli na dno, aby sa pri vymývaní nedostali späť na rukavicu. Takto je možné eliminovať tvorbu mikroškrabancov na minimálnu možnú úroveň. Princíp je jednoduchý: špongiu si namočte vo vedre so šampónom, umývajte s ním postupne časť po časti a na vyplachovanie nečistôt, použite druhé vedro. Tak sa nebudú nečistoty z vozidla prenášať do čistej nádoby so šampónom. Ďalšou možnosťou je opláchnuť špongiu alebo rukavicu počas umývania hadicou, teda pred ponorením do čistiaceho prostriedku na umývanie auta.

Pri umývaní auta, pracujte po častiach. Začnite so strechou, ktorá umožní jednoduchšie oplachovanie. Potom do ďalších sekcií, ako napríklad predný blatník, dvere, zadný blatník, a tak ďalej, vypláchnite dôkladne aj priestor pod nimi. Vždy oplachujte umyté miesto skoro po umytí, aby sa nevytvoril mydlový film. Nie je vhodné vyčistiť celú plochu vozidla a potom ho opláchnuť, keďže niektoré časti už budú suché a po saponáte ostanú stopy.

Po umytí opláchnite celý voz ešte raz pre istotu, aby sme zmyli všetok čistiaci prostriedok. Nezabudnite na zákutia, medzery a štrbiny, kde sa tento prostriedok môže skryť.Ak je vozidlo veľmi špinavé, umyte ho dvakrát. Niektorí detailisti bežne umývajú vozidlo dvakrát po sebe.

Umývanie áut pôjdu oveľa rýchlejšie, ak to budú robiť dvaja ľudia. Jeden z nich bude mydlovať vozidlo, zatiaľ čo druhý bude hneď za ním oplachovať vozidlo hadicou.

Ak je to možné, neumývajte auto na priamom slnku. Mydlový roztok môže vyschnúť, čo zanechá film. Aj vodné kvapky môžu zanechať stopy, pretože ak vyschnú vyzerajú ako malé šupiny. Ak nemáte k dispozícii zatienený priestor, skúste umývanie vykonať v neskorých popoludňajších alebo skorých ranných hodinách, keď slnko nie je také silné. Neumývajte vozidlo pod stromom, kde naňho môže padnúť živica stromu, jeho časti alebo hmyz.

Práve tieto organické nečistoty (vtáčí trus, mušky, miazga, asfalt..) sú zvyčajne veľmi dobré rozpustné v rozpúšťadlách a počas umývanie ich má väčší zmysel odstrániť chemicky ako fyzicky (napr. hlinou alebo iba hubkou). Na trhu je dostatok rôznych prípravkov, ktoré sú určené špeciálne na odstraňovanie týchto nečistôt. Ich použitie je veľmi jednoduché. Používajú sa pred (odstraňovanie mušiek) ale aj po umývaní (odstraňovanie asfaltu, miazgy). Nastriekajú sa na takto znečistený povrch a nechajú sa určenú dobu pôsobiť. Pritom môžu byť použité kefky, hubky alebo utierky. Po uplynutí doby sa povrch spláchne vodou, utrie, skontroluje sa výsledok a prípadne sa postup zopakuje.

SUŠENIE

Väčšina ľudí necháva svoje auto po umytí voľne uschnúť. Takýmto spôsobom sa však vytvárajú škvrny. Ak chcete predísť tvoreniu škvŕn je potrebné hneď po umytí povrch vysušiť a to pomocou jemných utierok alebo tkanín. Mikrovláknové utierky sú momentálne najlepším riešením či už medzi amatérmi alebo profesionálmi. Ako napovedá ich názov, sú to utierky skladajúce sa z extrémne jemných vlákien asi 100 krát tenších ako ľudský vlas. Vyznačujú sa mäkkým povrchom, ktoré zachytávajú nečistoty do seba a preto neškriabu povrch a vynikajúco sa s nimi pracuje.
Na rozdiel od bavlny, čo je prírodná látka, mikrovlákno je synteticky vyrábané z dvoch základných vlákien, polyesteru a polyamidu. Ich výhodou je spomenutá vlastnosť zachytávania nečistôt dovnútra, ale aj väčšia pevnosť, odolnosť a hlavne schopnosť pohltiť až 7-násobný objem vody.

Kvalitné mikrovláknové utierky nepatria medzi lacné produkty. Preto je vhodné ich zbaviť špiny a znovu používať. Najlepšou voľbou ako ich umyť je použiť tekutý detergent. Prací prášok nie je vhodné používať z dôvodu, že dôjde k uchyteniu a uväzneniu malých nerozpustných častí prášku do vlákna a k riziku poškriabania. Rovnako nevhodné je použitie bielidiel a zmäkčovadiel, keďže tie narúšajú vlákna a robia ich tvrdšími.

Vypraté utierky nie je vhodné sušiť teplom, pretože to spôsobuje tvrdnutie vlákien. Je lepšie ich preto nechať vyschnúť na vzduchu, nie na však priamom slnku. Tzv. Švédske utierky, ktoré sú v dostupné v drogériách, nie sú v podstate ani mikrovlákna, ale len jemné tkaniny. Kvalitná utierka sa skladá z "nekonečného vlákna", ktoré aj v prípade rozrezania alebo pretrhnutia ostáva v utierke a neuvoľní sa z utierky. Takáto utierka reže nečistoty a pohlcuje ich do seba tak, že nedôjde ich opätovnému uvoľneniu. Takúto utierku nie je možné ani úplne "vytrepať", keďže nečistoty drží vo svojom vnútri. Samotná kvality utierky sa ukáže pri prvom použití ale najmä po prvom praní, sušení a opätovnom použití. Vplyvom prania totiž dochádza k trhaniu a tvrdnutiu vlákien, čo má vplyv na ich opakované použitie. Kvalitné mikrovlákno však na rozdiel od lacnejšieho vydrží oveľa dlhšie a po určitom počte praní je ich použitie rentabilnejšie. Cena kvalitnej mikrovláknovej utierky sa pohybuje na hranici okolo 5 eur.

STAROSTLIVOSŤ O KOLESÁ

Kolesá je možné podľa druhu povrchu rozdeliť do dvoch základných kategórií: s náterom a bez neho. Obe majú jedno spoločné: brzdový prach. Brzdový prach je sedavý materiál, ktorý sa usadzuje na obe strany disku a mení ich vzhľad. Zdrojom tohto prachu sú brzdové doštičky ale aj brzdový kotúč, ktorý sa v priebehu životnosti opotrebúva. Brzdné doštičky sú zmesou kovových pilín, grafitu a pojiva.

Dnes nie je problém kúpiť špeciálne čističe kolies, ktoré sú určené na odstraňovanie brzdného prachu a dajú sa kúpiť ako pre disky s náterom alebo bez náteru. Donedávna bol však aj pre tie problém, odstrániť kovové zapichnuté častice. Posledné novinky z chemického priemyslu dokážu "zázraky". Prostriedok zreaguje s kovom, či už na laku alebo na diskoch bez toho, aby ho poškodil. Následne po tejto reakcii sa zapichnutá častica uvoľní.

Dobrou pomôckou pri čistení brzdného prachu, ktorý je zapichnutý v diskoch a nie je možné ho umytím odstrániť je špeciálna plastelína o ktorej na tejto stránke ešte budeme hovoriť. Môžeme použiť už použitú, znečistenú, ktorá je už na čistenie laku nevhodná.

Pred samotným umytím je vhodné poznať, z akého druhu materiálu sú disky, akú majú povrchovú úpravu, či sú chrómované, leštené, anodizované, atď. Každý povrchu si vyžaduje svoju vlastnú špeciálnu starostlivosť. Hliníkové a chrómované disky znesú silnejšie čistiace prostriedky ako anodizované alebo disky s náterom. Návod na čistenie a údržbu kolies by ste mali mať od predajcu diskov.
Zistiť, aký druh povrchovej úpravy je na vašich diskoch je veľmi jednoduché. Stačí utierkou nabrať kúsok leštiacej pasty a potrieť povrch diskov. Ak sa utierka zafarbí rovnako ako disky alebo vôbec, tak ide o disky s náterom. Ak sa utierka znečistí, zčerná, jedná sa pravdepodobne o disky hliníkové alebo anodizované.

Pri čistení kolies používajte zásadne inú nádobu na saponát a prostriedky ako na umývanie povrchu. Vyhnete sa tým škrabancom, ktoré by mohli vzniknúť prenesením nečistôt z diskov na povrchu vozidla, keďže kolesá a pneumatiky sú vždy viac znečistené ako samotný povrch. Keďže sú viac znečistené, vyžadujú si aj agresívnejšie čistenie silnejšími prostriedkami, ktoré však nie sú vhodné na čistenie povrchov lakov.

Najvhodnejším spôsobom je namočiť, umyť a vysušiť každé koleso zvlášť, aby nedošlo k vysychaniu saponátu a k vytváraniu vodných škvŕn podobne ako je to pri umývaní laku. Na silno znečistené disky je nutné použiť kefy. Sú rôznych tvarov a veľkosti a niektoré sú dokonca určené na použitie vo vŕtačkách. Utierky, ktoré ste raz použili na disky používajte už iba na tento účel, keďže sú kontaminované brzdným prachom a kovovými pilinami. Samostatné časti kolies a diskov ako napr. stredové kryty matíc, odstráňte a umyte ich zvlášť.

Ak chcete vykonať naozaj dokonalé čistenie diskov, je vhodné demontovať celé kolesá a takto samostatne sa im venovať. Takto sa dostanete aj k zadným častiam diskov, ktoré sa spredu nedajú očistiť. Popri tom, môžete vyčistiť priestor kolesa, skontrolovať zakrytovanie karosérie, nepoškodenosť ochranných gúm tlmičov a opotrebenie diskov a platničiek. Pri demontáži kolies pracujte s maximálnou obozretnosťou a používajte len prostriedky na to schválené.

STAROSTLIVOSŤ O PNEUMATIKY

Kolesá a pneumatiky by mali byť umyté hneď na začiatku, ešte pred umytím samotnej karosérie. Ak by to bolo v opačnom poradí, mohli by sa nečistoty s diskov dostať už na čistú karosériu.
Pneumatiky je najjednoduchšie umyť spolu s diskom. Hrubšiu nečistotu je potrebné nechať odmočiť, prípadne použiť kefy. Aj tu existuje množstvo dobrých produktov, ktoré "liečia" pneumatiky a prinavrácajú im pôvodný tmavý odtieň. Riaďte sa stále podľa pokynov výrobcov. Vo väčšine sú to prostriedky na odstraňovanie brzdného prachu a vytváranie mokrého čierneho efektu. Takéto prostriedky nemajú iba estetickú funkciu ale aj funkčnú. Chránia totiž pneumatiky pred ďalším vysúšaním a praskaním. Nesmú sa však aplikovať na behúň pneumatiky, pretože by to mohlo ovplyvniť priľnavosť pneumatiky. Takýmito známymi produktmi sú Armor All alebo Turtle Tyre Shine. Hoci sú bežne používané detailistami, názory na nich sú rôzne. Je to vec osobnej preferencie. Niektorí nemajú radi "mokrý vzhľad", ktoré dávajú tieto nátery, pretože to nevyzerá prirodzene. Rozdiel je však jasne viditeľný na prvý pohľad a kto to už raz vyskúšal, pravdepodobne v tom bude pokračovať.

Čistenie pneumatík je vhodnou príležitosťou pre kontrolu behúňa a bočnice. Veľakrát pri zašpinených alebo zaprášených pneumatikách prehliadame poškodenia alebo prítomnosť cudzích častíc, ktoré nám môžu byť osudné. Pri tejto príležitosťi máme možnosť to detailne skontrolovať.

STAROSTLIVOSŤ O GUMY A PLASTY

Rovnaké alebo podobné produkty ako na ošetrovanie gúm sa používajú aj na ošetrovanie iných častí, ako sú vinylové strechy, gumové alebo plastové časti. Tie pôsobením UV žiarenia starnú a blednú.

Gumy určite nepatria medzi časti autá, ktorým sa dostáva pravidelnej údržby. Hoci si ich takmer nevšímame, plnia dôležitú izolačnú funkciu voči prenikaniu vody, prachu, nečistôt, hluku, teploty... Preto je rozumné z času na čas očistiť tesnenia dverí, okien, motorového priestoru a ošetriť ich prípravkom k tomu určeným. Zachovajú si tak väčšiu pružnosť, nebudú vysýchať, praskať a budú dokonale tesniť.

Najväčším plastom vozidiel bývajú nárazníky. Dnes sú už zväčša lakované v rovnakej farbe ako vozidlo a takto sú vlastne chránené voči vonkajším vplyvom. Takto potrebujú podobnú ochranu ako lakovaný povrch karosérie. To znamená pravidelne umývať a raz za čas prevoskovať.

Donedávna však vozidlá, a to bez rozdielu triedy, mali iba tmavosivé plasty bez náteru. Produkty na ich oživovanie im vracajú pôvodnú farbu, pružnosť a plnia aj ochrannú funkciu. Takto ošetrované plasty sú menej náchylné voči praskaniu alebo vytváraniu akokeby letokruhov. Pred samotnou aplikáciou musia byť tieto plochy očistené od nečistôt a hmyzu a dokonale suché. Produkt sa aplikuje zväčša penovým aplikátorom, nechá chvíľku pôsobiť a zvyšky sa utrú mikroláknom, aby nevznikli stopy alebo škvrny.
Isté je že použitie týchto produktov by malo byť striedme a je dobre to nepreháňať. Nikdy nepoužívajte tieto produkty na volant alebo pedále, keďže je riziko zošmyknutia sa nôh práve vo chvíli, keď to najmenej potrebujeme.

ČO JE NA TRHU?

Ako už bolo viackrát spomenuté na trhu sú na dostupné stovky značiek rôznych produktov a prostriedkov k údržbe vozidla. Prostriedky na umývanie, ošetrovanie rôznych častí vozidla, šampóny, vosky, náplne, utierky, fukáre ... Zopár ich stojí za zmienku.

Rukavice bez prstov sú zvyčajne plyšové, chlpaté a vhodnejšie na umývanie ako napríklad uteráky alebo hubky. Prírodná morská huba ma početné hlboké priestory, do ktorých sa nečistoty dostávajú hlbšie a hlbšie. Preto je nevyhnutné z nej pred každým použitím odstrániť všetky nečistoty.
Ďalšou možnosťou je ovčia vlna, ktorá je veľmi jemná a plyšová. Vlákna sú jemné a dostatočne hlboké, aby zadržali nečistoty a piesok a nedrali tak povrch vozidla. Sú zvyčajne drahšie a ani vypláchnutie nečistôt z nich nie je najľahšie. Už spomínané mikrovlákno je vhodnou voľbou či už počas umývania alebo sušenia. Kefy z umelých vlákien sú väčšinou lacný prostriedkom na umývanie na rozdiel od kief z prírodných vlákien. Napríklad kefy vyrobené z diviačích štetín ale aj medvedích štetín, patria medzi najkvalitnejšie a najdrahšie prostriedky pri umývaní auta.

Najrýchlejší spôsob ako dostať vodu počas sušenia z auta je pomocou stierky, ktorá stiahne až 80% vody z vozidla. Sú vyrobené z mäkkého, lekárskeho silikónu, takže nepoškriabu lak. Vhodné sú najmä na sklá, keďže tam sú vodné škvrny najnápadnejšie.
Na ošetrovanie povrchov skiel existuje taktiež množstvo čistiacich prostriedkov a špecialít, ktoré majú efekt vytvárania kvapôčiek, teda nejaká náhrada stieračov. Existuje aj samotný nástrek skiel, ktorý je vyvinutý špeciálne pre tento účel. Niečo to však stojí a je potrebné ho po určitom čase opakovať.

Prípravky na čistenia skla pre použitie v interiéri obsahujú protizarosovacie zložky. Existujú aj utierky, ktoré sú napustené týmito látkami a zabraňujú tak tvorbe rosy. Vhodné sú najmä v zimnom a daždivom počasí so zvýšenou vlhkosťou vzduchu a pre autá bez klimatizácie.

Prostriedkom pre čistenie skiel sú aj náplne do odstrekovačov, ktoré sa delia na rôzne druhy, od letných, zimných až po hmyz a miazgu čistiace.

V poslednej dobe sa na trhoch objavili rôzne napeňovadlá. Buď jednoduché, ktoré sa pripájajú na hadicu alebo wapku a prietokom vody strhávajú so sebou detergenty.
Špeciálnymi zariadeniami sú také, ktoré pracujú presne na opačnom princípe ako bolo spomenuté v úvode. Nie umývanie objemom vody ale penou. K jej tvorbe potrebujú minimálne množstvo vody a vytvárajú jej veľké množstvo, ktorá je nadýchaná a po prichytení na povrch zachytáva nečistoty do seba. Takto zachytené nečistoty v pene sa nechajú pomaly spadnúť alebo sa odstránia prúdom vody alebo vzduchu.

Najdrahším zariadením používaným pri sušení sú špeciálne sušiče, ktoré fúkajú prúd vzduchu a vysušujú zvyšky vody.

PRÍPRAVA PRED LEŠTENÍM - POUŽITIE PLASTELÍNY

Po dôkladnom umytí vozidla vrátane skiel, kolies a ostatných častí sa odporúča urobiť test na prítomnosť kontaminácií. V prípade prítomnosti je dobré ich odstrániť pred samotným leštením. Dôvodom je, že ani umývanie a leštenie neodstráni tieto látky z povrchu a navyše vzniká riziko znečistenia leštiacich kotúčov a poškriabania laku.

O znečistení sme si niečo povedali v predchádzajúcej kapitole "CHYBY LAKOV". Každé vozidlo ktoré opustí výrobné haly automobilky je následne atakované kontamináciami z okolitého prostredia. Tie sa skladajú z drobných kovových triesok z železničného prachu, brzdového prachu a priemyselného spádu. Toto znečistenie ovplyvňuje všetky vrstvy náteru a môže spôsobiť vážne škody, ak sa nelieči. Znečistenia laku sú vnímané ako hrubé, drsné bodky na povrchu náteru a môže viesť k vytváraniu malých hrdzavých škvŕn.

Obr. 1: Kovové hobliny sa prilepili na povrchu náteru.
Obr. 2: Hobliny začnú oxidovať.
Obr. 3: Kompletné zoxidovanie kovových nečistôt v nátere. Nižšie je fotografia s hrdzavými lokálnymi miestami od kontaminácií nachádzajúcich sa na povrchu laku. Odkiaľ pochádzajú ?

HLAVNÉ PRÍČINY KONTAMINÁCIE LAKOV:

1. Železničný prach - vyrobený z trenia kolies vlaku o železničné koľaje. Veľa nových vozidiel využíva na svoju prepravu k zákazníkovi železnicu. Železničný prach môže kontaminovať nové vozidlá ešte predtým, ako sa dostanú do obchodných zastupiteľstiev. Kedykoľvek je vozidlo zaparkované alebo sa pohybuje v blízkosti železnice, je predmetom kontaminácie železničným prachom.

2. Brzdný prach - častice vyrobené z trenia trením brzdových doštičiek o brzdový kotúč. Brzdné doštičky sú tvorené zmesou kovových pilín a prachu, zlisovaných do jedného celku veľmi vysokým tlakom a teplotou. Toto trenie kovu o kov spôsobuje opotrebovanie platničiek ale aj disku. Z bŕzd sa teda počas ich používania uvoľňujú drobné čiastočky holých kovov, ktoré sa dostávajú do ovzdušia hlavne na cestách a v ich okolí, kde sa priliepajú na prechádzajúce vozidlá.

3. Priemyselný spád - iné slovo pre znečisťovanie - priemyselný spád, ktorý je vedľajším produktom nášho moderného priemyselného veku.

Jednoduché testovanie na zistenie kontaminácie laku:

Drsnosti, ktoré sú spôsobené postupným akumulovaním povrchových cudzorodých látok sú príliš pevne viazané, aby boli odstránené normálnym umývaním. Avšak umývanie je nevyhnutné pred samotným použitím hliny, aby zbytočne nedošlo k jej rýchlemu zašpineniu.

Po dôkladnom umytí a vysušení vášho vozidla, dajte ruku do vnútra plastového, najlepšie mikroténového vrecka alebo do rukavice na skúšanie pečiva a ľahkým tlakom na povrch prechádzajte sem tam. Povrch laku by mal byť hladký ako sklo. Ak cítite rôzne drsnosti, nerovnosti, akoby bol na povrchu piesok, váš lak je kontaminovaný. Tie nečistoty by mali byť odstránené pred samotným leštením, prípadne voskovaním povrchu vozidla. Najvhodnejším spôsobom je použitie hliny, ílu alebo plastelíny, ak to tak môžme nazvať.

HLINA

Claying je anglický výraz pre pomenovanie nového procesu, ktorý je momentálne hitom na svetom trhu s auto produktmi. Je to podobný produkt ako tehličky plastelíny s ktorou sme sa často hrávali ako deti a ktorá sa momentálne opäť vracia na náš trh (Play-Doh). Z tejto plastelíny si deti lisujú koláče, zmrzliny a dokonca aj ľudské orgány, ktoré potom akože pitvajú :-) Jednoducho ďalší spôsob ako zaujať a predať starú dobrú vec.

Tento materiál je vynikajúci na odstraňovanie už spomínaných nečistôt z povrchu vozidiel. Nie je to skutočná hlina, ale zmes mäkkého plastu živice (polybutén) v ktorom navyše môžu byť umiestené rôzne stupne abrazívnych častíc. Je dostatočne flexibilný, prispôsobuje sa povrchu vozidiel a je dostatočne bezpečný k laku aj pre bežných užívateľov, čo sa o leštení nedá povedať. Navyše neodstraňuje vosk, takže po vyčistení povrchu nie je nutné vosk znovu aplikovať. Tento produkt bol vyvinutý v Japonsku a jeho úlohou nie je rezať povrch laku ako u leštenia, ale vyťahovať z neho nečistoty a lepiť ich do seba.

Ak chcete pracovať s hlinou, budete potrebovať lubrikant. Ten obsahuje mazľavé látky umožňujúce odstránenie prachu a nečistôt z povrchu laku tak bezpečne, aby nedošlo k poškodeniu čistenej plochy. Ako náhradu je možné použiť napr. aj mydlový roztok, avšak výrobcovia odporúčať používať lubrikant k nej určený. Je to preto, že niektoré prostriedky môžu narušiť štruktúru, prípadne úplne zničiť hlinu. Momentálne často používaným produktom je Blackfire PolyClay, ktorý sa vyrába v Japonsku. Tieto hliny sú vyrobené z polymérov a nie ako u starších produktov z prírodného ílu.

AKO PRACOVAŤ S HLINOU

Tieto hliny by mali byť vždy používané iba na čerstvo umytých, čistých povrchoch. Nečistoty na povrchu môže spôsobiť škrabance. Pri práci s hlinou je nevyhnutné vždy používať lubrikant. Rovnako ako aj pri leštení a umývaní, vhodné je pracovať na menších plochách postupne, ako naraz na celom povrchu. Postupujte zhora nadol. Navlhčite si zónu o ploche pol metra štvorcového, vytvarujte si hlinu do vhodného tvaru, najlepšie placky, uchopte ju a jemne ju ťahajte po povrchu. Pritom by ste mali cítiť mierny odpor, ktorý sa bude postupne znižovať, až kým hlina nebude úplne ľahko kĺzať po povrchu. Počas tohto pohybu nie je nutné vyvíjať nijaký extra tlak na povrch. Po vyčistení plochy preložte hlinu tak, aby sa nečistoty dostali dovnútra a odkryla sa čistá časť. Po každom použití hliny je vhodné pretrieť opravený povrch mikrovláknovou utierkou a môžete prejsť na ďalšie miesto. Pozor! Tieto hliny samozrejme nedokážu opraviť škrabance, slniečka alebo obnoviť povrchový lesk. To dokáže len leštenie. Avšak leštenie nedokáže odstrániť znečistenia tak ako hlina. Po kompletnom vyčistení vozidla sa doporučeje ešte raz dôkladne umyť jeho povrch.

Bežne balenia majú okolo 200 g, tie si rozdeľte na menšie časti a s takými potom pracujte pracujte. Takéto balenie by Vám malo vydržať minimálne na ošetrenie 6 - 10 áut. Životnosť samozrejme závisí od znečistenia vozidla, spôsobu použitia a skladovania hliny a pod. Ak sa hlina po čistení pravidelne oplachuje, prípadne utiera pred prekladaním, resp. hnetením, menej nečistôt sa dostane dovnútra a teda životnosť bude dlhšia. Hlinu po použití skladujte zabalenú v plastovom vrecku a uzavretú, aby nedošlo k jej vysychaniu. Ak máte pred samotným používaním pocit, že hlina je veľmi tvrdá, môžte ju vložiť na 5 minút do teplej vody.

Ak je už hlina veľmi znečistená, radšej ju vyhoďte, aby ste si ňou nespôsobili škrabance. Hlina znečistená tak, že ju už nemožno použiť na lak, nám ešte môže poslúžiť na menej citlivé zóny. Napríklad na čistenie diskov kolies, podbehy a pod. Po získaní väčších skúseností je možné použiť aj tenšie plátky hliny a použiť pritom vyšší tlak. Týmto spôsobom môžeme ušetriť materiál hlavne na veľmi znečistených povrchoch.

Nikdy nepoužívajte hliny (ale ani leštiace hubky, handry), ktoré spadli na zem. Je lepšie hodiť do koša pár eur ako doškriabať lak.

Jednoducho znázornený celý pracovný postup je aj na zadnej strane plastového balenia hliny Carsystem.


Ako už bolo spomenuté, nečistoty organického charakteru je lepšie rozpúšťať. Avšak nečistoty anorganického charakteru (kovový prach, spád) nie je možné rozpustiť alebo odstrániť chemickými prostriedkami. Čistenie povrchov vyťahovaním, teda ošetrovaním hlinou sa ukazuje ako vhodný spôsob ochrany povrchu lakov pred ich možným ďalším pôsobením. Avšak aj tu už chemici zapracovali a dnes už existujú chemické prostriedky, ktoré reagujú s kovovými časticami v laku karosérie alebo kolies a tak ich uvoľnujú. Takto očistený a pripravený povrch je možné následne ošetrovať a to či už leštením, ďalším čistením alebo nanášaním ochranných prostriedkov.


Hoci sa používajú čoraz dokonalejšie ochrany lakov ani tie nie sú odolné voči spomínaným typom znečistenia. Je teda vhodné raz za čas odstrániť nečistoty z povrchov skôr ako by mohli narobiť väčšie škody.

Hore